Serenatella a na cumpagna ‘e scola,
Ca se chiammava…’o nomme no, nun mmo ricordo…
Tropp’anne só’ passate, ‘o tiempo vola…
E mo só’ tante ca mme stanco de ccuntá!
Ma, comme fosse ajere, a me mme pare da vedé
A ‘o stesso banco, proprio a fianco a me…
Serenatella a na cumpagna ‘e scola
Ca si ‘a guardavo, giá tremmavo, comm’ a che!…
Vita, vita sbagliata!
Ch’aggiu perduto…
Ch’aggiu lassato…
Ma che ce penzo a fá?
Va’ trova, mo, addó’ sta
Chella felicitá
Ca mme puteva accumpagná!
Cchiù tiempo passa e cchiù mme vène a mente
E, cchiù ‘e na vota, sento ‘a voce ca mme dice:
“Comm’è che allora nun capiste niente?!
Io te vulevo tantu bene, cride a me!…”
“E I’ pure – lle risponno – te vulevo bene a te,
Pecché nun ce capèttemo pecché?!”
Cchiù tiempo passa e cchiù mme vène a mente…
Ma ‘o nomme…niente, nun mmo pòzzo arricurdá!
Vita, vita sbagliata!
Ch’aggiu perduto…
Ch’aggiu lassato…
Ma che ce penzo a fá?
Va’ trova, mo, addó’ sta
Chella felicitá
Ca mme puteva accumpagná!
Serenatella a na cumpagna ‘e scola
Ca…mme ricordo…se chiammava: “giuventù!”












Comentarios
Deja tu comentario: