Príliš Moje

Svet má vraj bezprostredných …
myslím na to aj keï premýš¾am, že
je to príliš moje chápa inak
¾udské hodnoty …
Už viem, že slepci nechcú aby
dojímali, najkrajšie veci píšu
básnici, hlavne tí nemí …
vidie im na ústach len slovíèko
a tisíc rokov, povedz mi preèo
mrú tí, ktorým múza nedá pokoj?

A ja sa vidím ako èakám kým
odíde posledý hos a strašný pochod
státisícov už na druhý svet …
Nieèo tu chýba, neviem to definova
to, èo som mala rada bude asi
treba znovu vymyslie …

Veci príliš moje mám pre tých,
s ktorými nemám strach!
Je príliš moje, že som z tých,
ktorí sa neuèia bá!
Veci príliš moje mám pre tých,
ktorých mi nevezmú!

Už mám ten pocit, že viem èo
nechcem, zvyknem h¾ada veci tak,
aby som ich už nikdy nikde nenašla …
Stúpam si do svedomia a všetko
èo mi predtým tåkli do hlavy akosi
neskôr prišlo samo …
neèítam knihy, ktoré mi dal niekto
blízky, už viem že sa tu dá ži, ako,
to si ešte zistím …

A ja sa vidím ako èakám kým
odíde posledný hos a strašný pochod
státisícov už na druhý svet …
Nieèo tu chýba, neviem to definova
to, èo som mala rada bude asi
treba znovu vymyslie …

Veci príliš moje mám pre tých,
s ktorými nemám strach!
Je príliš moje, že som z tých,
ktorí sa neuèia bá!
Veci príliš moje mám pre tých,
ktorých mi nevezmú!